Stopové prvky sú chemické prvky, ktoré sú nevyhnutné pre normálne vitálne funkcie rastlín a živočíchov a sú nimi používané v mikromnožstvách, v porovnaní so základnými výživovými zložkami. Biologická úloha stopových prvkov je však veľmi dôležitá. Všetky rastliny bez výnimky potrebujú stopové prvky, z ktorých najdôležitejšie sú železo, mangán, zinok, bór, molybdén, kobalt a ďalšie. Vedci ich nazývajú „prvkami života“, zdôrazňujúc tým, že pri absencii týchto prvkov sa život rastlín a živočíchov stáva nemožným. Nedostatok stopových prvkov v pôde nevedie k odumretiu rastlín, ale je príčinou zníženia rýchlosti a koordinácie procesov zodpovedných za vývoj organizmu. V konečnom dôsledku rastliny nevyužívajú všetok svoj potenciál a dávajú nízku a nie vždy kvalitnú úrodu.
Stopové prvky nemôžu byť nahradené inými látkami a ich nedostatok musí byť kompenzovaný vzhľadom na formu, v ktorej sa nachádzajú v pôde. Rastliny môžu využívať prvky, iba ak sú rozpustné vo vode (ak je to pohyblivá forma stopového prvku). Nepohyblivá forma môže byť využitá rastlinou po zložitých biochemických procesoch, za účasti humínovej kyseliny v pôde. Vo väčšine prípadov tieto procesy prebiehajú veľmi pomaly. Pri intenzívnom zavlažovaní pôdy sa významná časť pohyblivých foriem stopových prvkov vymýva. Všetky „prvky života“, okrem bóru, sú v zložení tých či iných enzýmov. Bór nie je súčasťou enzýmov, ale lokalizuje sa do substrátu a je zapojený do pohybu cukrov cez membrány vďaka tvorbe sacharidového a borátového komplexu.
Hlavná úloha stopových prvkov pri zlepšovaní kvality a množstva úrody spočíva v nasledujúcom:
1. Pri potrebnom množstve mikroprvkov sú rastliny schopné syntetizovať celé spektrum enzýmov, ktoré umožňujú intenzívnejšie využívanie energie, vody a výživy (N, P, K), a teda aj získať väčšiu úrodu.
2. Stopové prvky a enzýmy zlepšujú aktivitu tkanív a bránia ochoreniam rastlín.
3. Stopové prvky patria medzi malý počet látok, ktoré zvyšujú imunitu rastlín. Pri ich nedostatku vzniká fyziologická depresia a celková citlivosť rastlín k parazitárnym chorobám.
Väčšina stopových prvkov sú účinnými katalyzátormi, ktoré urýchľujú rad biochemických reakcií. Vďaka svojim pozoruhodným vlastnostiam môžu mať stopové prvky už v maličkom množstve ten najsilnejší vplyv na priebeh životných procesov a veľmi pripomínajú enzýmy. Spoločný vplyv stopových prvkov výrazne zvyšuje ich katalytické vlastnosti (látky, ktoré nevstupujú do priamej reakcie, ale svojou prítomnosťou urýchľujú reakcie alebo umožňujú reakciu za normálnych podmienok a sa nazývajú katalyzátory). V niektorých prípadoch len zloženie stopových prvkov môže obnoviť normálny vývoj rastlín.
Avšak, redukovanie úlohy stopových prvkov iba na ich katalytické pôsobenie nie je správne. Stopové prvky majú veľký vplyv na orientovanie biochemických procesov. Napríklad, mangán reguluje pomer dvoj a trojmocného železa v bunke. Pomer mangánu a železa by mal byť väčší ako dva. Meď chráni chlorofyl pred rozrušením a napomáha zvýšeniu dávky dusíka a fosforu približne dvakrát. Bór a mangán podporujú fotosyntézu po poškodení rastlín mrazom. Nepriaznivý pomer dusíka, fosforu a draslíka môže spôsobiť ochorenie rastlín, ktoré môže byť liečené mikrohnojivami.
Pre účinné používanie stopových prvkov v poľnohospodárstve vyplýva nasledovné:
1. Najlepší je súčasný príjem makro a stopových prvkov, hlavne zinku a fosforu, dusičnanového dusíka a molybdénu.
2. V priebehu vegetačného obdobia potrebujú rastliny základné stopové prvky. Niektoré stopové prvky sa v rastlinách nepoužívajú znovu, t. j. nepresúvajú sa zo starých orgánov do mladých.
3. Stopové prvky v biologicky aktívnej forme sú v súčasnosti bezkonkurenčné pri mimokoreňovej výžive, čo je obzvlášť účinné pri postreku rastlín makro a mikroprvkami.
4. Preventívne dávky biologicky aktívnych stopových prvkov, pridávané bez ohľadu na zloženie pôdy, nevplývajú na celkový obsah stopových prvkov v pôde, ale budú mať dobrý vplyv na stav rastlín. Úplne bude vylúčený stav fyziologickej depresie, čím sa zvýši odolnosť rastlín voči parazitárnych ochoreniam. Všeobecne to bude mať vplyv na zvýšenie množstva a kvality úrody.
Použitie vodorozpustného hnojiva so stopovými prvkami NOVOFERT je neoddeliteľnou súčasťou činností zameraných na zlepšenie úrody poľnohospodárskych kultúr, nakoľko pre normálny vývoj rastlinného organizmu využitie iba minerálnych alebo organických hnojív nestačí. Úloha stopových prvkov vo výžive rastlín je všestranná. Najmä Cu, Mo, Mn, Co, Zn, B a ďalšie zvyšujú aktivitu mnohých enzýmov a enzymatických systémov rastlinných organizmov a zlepšujú využitie makrohnojív rastlinami a ďalších živín z pôdy. Stopové prvky urýchľujú vývoj rastlín a semien, zvyšujú odolnosť rastlín voči nepriaznivým podmienkam prostredia, rovnako ako aj robia ich odolnými voči množstvu bakteriálnych a plesňových chorôb.
Zhrňujúc vyššie uvedené je možné urobiť nasledujúce závery:
– nedostatok stopových prvkov môže byť prekážkou pre získanie najväčšieho účinku základných minerálnych hnojív;
– nové vysokoúrodné odrody poľnohospodárskych plodín majú intenzívnu látkovú výmenu, ktorá musí byť dostatočne zabezpečená všetkými prvkami výživy, vrátane stopových prvkov;
– rastliny môžu ľahko využívať stopové prvky iba v biologicky aktívnej vodorozpustnej forme (pohyblivá forma stopového prvku) ako napr. vo vodorozpustnom hnojive NOVOFERT;
– žiaden stopový prvok sa nedá vymeniť za druhý;
– rastliny pri podmienke, že sú celkom zabezpečené stopovými prvkami, sú schopné syntetizovať celé potrebné spektrum enzýmov a efektívnejšie využívanie vlahu a živiny z pôdy, vytvárať silný a dobre vyvinutý sekundárny koreňový systém;
– stopové prvky zlepšujú podmienky výživy pri nepriaznivých pomeroch NPK;
– stopové prvky podmieňujú urýchlenie kvitnutia a zlepšujú procesy oplodnenia, tvorbu peľu, podporujú rozvoj reprodukčných orgánov.